Čo nám pomáha z prírody?
Celé stáročia sa ľudstvo liečilo prevažne tým, čo mu ponúkala príroda. Aj keď sa dnes možno nad mnohými liečiteľskými praktikami našich predkov, spojenými najmä s mágiou a čarovaním, pousmejeme, ba dokonca niekedy aj zhrozíme, liečivá sila prírody dokáže pomáhať aj v súčasnosti. Pri moderných poznatkoch medicíny a farmakológie nie sme na ňu odkázaní ako na hlavný a jediný liek, ale má svoje miesto najmä v prevencii ochorení. Významný nemecký liečiteľ, farár Sebastián Kneipp vo svojich knihách hovorieval: „Pre každú chorobu rastie jedna rastlina.“ A platí to aj v prevencii najčastejšie sa vyskytujúcich sezónnych ochorení.
Prírodné antibiotiká zabíjajú baktérie
Prechladnutia, angíny, chrípky, zápaly priedušiek, či pľúc, kašeľ, nádcha…
Hoci sú ich príznaky veľmi podobné, pôvodcovia ochorení bývajú odlišní – vírusy a baktérie. Pri vývoji ochorení sa však neraz stáva, že vírusové ochorenie prejde do bakteriálneho, ktoré si vyžaduje liečbu antibiotikami. Užívanie antibiotík pri vírusových ochoreniach je absolútne neúčinné. Antibiotiká sú látky, ktoré zamedzujú množeniu baktérií a usmrcujú ich.
Antibiotické látky nájdeme aj v prírode
Antibakteriálne účinky má aj množstvo bežných rastlín, ktoré sa oddávna využívali v ľudovom liečiteľstve. Prírodné antibiotiká, fytoncídy, sú obsiahnuté vo vyšších rastlinách a majú schopnosť usmrcovať mikroorganizmy a pomáhajú potlačiť, či zastaviť veľké množstvo infekcií. Ich antibakteriálne účinky nie sú síce také razantné ako u syntetických antibiotík, nemajú však vedľajšie účinky, nepoškodzujú črevnú mikroflóru, nevzniká na ne rezistencia a majú preventívny charakter.
Rastliny obsahujúce fytoncídy a ich antibiotické účinky:
Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trvalá rastlina z čeľade kapustovité. Pri mechanickom porušení tkaniva koreňa rastliny sa enzýmy poškodených rastlinných buniek rozkladajú na cukor a tzv. izotiokyanáty, ktoré sa všeobecne nazývajú horčičné silice. Majú výrazné fytoncídne účinky. Pôsobia preventívne proti bakteriálnym, ale aj proti niektorým vírusovým, či mykotickým ochoreniam. Aj preto je chren ideálny na prevenciu v čase zvýšeného výskytu infekčných ochorení dýchacích ciest.
Zaujímavosť z histórie: Podľa gréckej mytológie povedala Apolónovi veštica Pýtia, že cena chrenu má váhu zlata. Chren bol známy už v Egypte v roku 1500 pred Kristom a pestoval sa aj kvôli svojim liečivým účinkom.
Cesnak kuchynský (Allium sativum) je rastlina z čeľade cesnakovité. Ide o jednu z najobľúbenejších a najpoužívanejších rastlín obsahujúcich fytoncídy. Používa sa na dochucovanie jedál, ale aj pre jeho liečebné účinky.
Účinnou obsahovou látkou cesnaku je v pôvodnej forme celkom indiferentný a biologicky neúčinný alicín, ktorý sa pri poškodení buniek enzymaticky štepí na účinnú cesnakovú silicu, ktorá má vynikajúce antibakteriálne a antimykotické účinky.
Okrem týchto účinkov podporuje pri ochoreniach horných dýchacích ciest vykašliavanie, je vhodný na znižovanie krvného tlaku, hladiny cholesterolu a cukru v krvi. Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2, C a znižuje riziko výskytu nádorových ochorení.
Zaujímavosť z histórie: Pre starých Grékov bol cesnak symbolom sily. Atléti ho na olympijských hrách žuvali pred závodmi, aby zlepšili svoje šance na víťazstvo. Rimania ho zasa dávali vojakom, aby boli vytrvalí a odvážni. V našom regióne sa v stredoveku používal cesnak ako obrana proti moru. Odporúčal sa napríklad aj pri dezinfekcii pitnej vody.
Cibuľa kuchynská, inak cesnak cibuľový (Allium cepa) je dvojročná rastlina z čeľade cesnakovité. Rovnako ako cesnak obsahuje alicín a má silné antibakteriálne účinky pri množstve infekčných ochorení ako napr. angíne, bronchitíde, nádche. Pôsobí protizápalovo a posilňuje imunitný systém človeka. Antibakteriálne účinky cibule sa však prejavujú najmä v čerstvom stave.
Zaujímavosť z histórie: Aj keď si dnes našu kuchyňu nevieme bez použitia cibule predstaviť jej pôvod nie je celkom jasný. Predpokladá sa, že jej pravlasťou je stredná Ázia. O cibuli sa však dozvedáme už z hlinených tabuliek starých Sumerov, zmieňuje sa o nej Biblia, staroegyptské papyrusy, či učené knihy starovekej Indie a Číny, najmä v súvislosti s jej liečebnými účinkami. Rímski poľnohospodári nazývali cibuľu „unio“, čo sa dalo preložiť nielen ako „cibuľa, ale aj „veľká perla“.
Brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) je poloker z čeľade vresovcovité a má výrazné antibakteriálne účinky. Používa sa predovšetkým pri zápaloch močového mechúra a močových ciest. Účinné látky v brusniciach znižujú schopnosť baktérie E.coli (spôsobuje až 90% všetkých infekcií v tejto oblasti) uchytiť sa na stenách močových ciest.
Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus) je popínavá alebo prízemná rastlina s kvetmi, z ktorých vznikne plod. Ide o silné prírodné antibiotikum. Pôsobí proti všetkým 46 kmeňom baktérie Staphylococcus pyogenes aureus, ktoré sú častými pôvodcami zápalových ochorení kože a močových ciest. Pôsobí tiež proti streptokokom. Používa sa aj pri zápaloch dýchacích ciest.
Zaujímavosť z histórie: Kapucínka pochádza z Južnej Ameriky, kde bola domorodým obyvateľstvom využívaná ako liečivá rastlina. Na naše územie dorazila v 17. storočí ako okrasná rastlina.
Echinacea (Echinacea) je rod patriaci do čeľade astrovité. Pôsobí proti baktériám a vírusom tak, že aktivuje krvinky imunitného systému, ktoré pohlcujú pôvodcu infekcie v ľudskom organizme a produkujú protilátky. Pomáha stimulovať a posilňovať imunitný systém, teda prirodzenú schopnosť človeka brániť sa infekčným ochoreniam. Pomáha pri prevencii, aj pri liečbe akútnych i chronických zápalových ochorení, pri chrípkach, angínach, infekciách dýchacieho traktu, pri kožných a cievnych ochoreniach a skúma sa aj jej protirakovinové pôsobenie.
Zaujímavosť z histórie: Rastlina pochádza zo stredozápadu Spojených štátov amerických a do Európy sa rozšírila ako ozdobná kvetina. Stará liečivá rastlina severoamerických Indiánov sa stala stredobodom pozornosti modernej medicíny vďaka svojim výnimočným vlastnostiam a pozitívnym účinkom na ľudský organizmus.
Ďumbier (Zingiber officinale) alebo (menej vhodne) zázvor je rod rastlín ďumbierovité. Liečivá sila sa pripisuje podzemku rastliny, ktorý sa konzumuje čerstvý, sušený alebo konzervovaný. Ďumbier sa od nepamäti používa ako prírodný liek proti nachladnutiu, chrípke, pomáha pri brušných problémoch a zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Dokáže utlmiť bolesti hlavy, pomáha pri migrénach.
Rumanček kamilkový (Matricaria recutita) je liečivá rastlina z čeľade astrovité. Najvýznamnejšou látkou je chamazulén, ktorý má silné protizápalové účinky. Používa sa na kloktanie pri zápalových ochoreniach dutiny ústnej, hrtanu, ďasien, pri ochoreniach z nachladnutia, ale aj pri chorobách tráviaceho traktu, znižuje bolesť, napomáha hojeniu rán.
Medzi ďalšie osvedčené antibiotiká patria napríklad med, propolis, šalvia, kardamon, kurkuma, škorica, nechtík lekársky, tymián, levanduľa.
Kedy užívať potraviny s antibiotickým účinkom?
Najvhodnejšie by bolo zaradiť takéto potraviny do jedálneho lístka ako jeho bežnú súčasť. Ak to však nerobíme, nemali by chýbať v týchto prípadoch:
- V období zvýšeného výskytu infekčných ochorení
- Ak sa cítime unavení a vyčerpaní
- Pri začínajúcej chorobe
- Počas liečby môžeme účinok klasických antibiotík posilniť prírodnými antibiotikami. Tieto kombinácie je však vhodné konzultovať s lekárom, pretože aj prírodné antibiotiká majú účinok na tráviaci systém, ktorý oslabuje aj konzumácia syntetických antibiotík
- V období rekonvalescencie
A nezabudnite :
Podľa lekárov ovplyvňuje naše zdravie správne zvolené zloženie stravy až na neuveriteľných 70%. Ak teda v prevencii zimných ochorení skombinujeme liečivú silu prírody s vlastnou zodpovednosťou nepríjemným bakteriálnym ochoreniam sa ľahšie vyhneme.